Info o labutiach

Zo stránky Robotický krúžok
Verzia z 15:33, 29. november 2016, ktorú vytvoril Ruzovy panter (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „kopiroval ruzovy panter: Labuť veľká alebo labuť hrbozoba je druh z čeľade kačicovité. Nesúvisle sa vyskytuje v celej palearktíde. Na Slovensku hniezdi najm...“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

kopiroval ruzovy panter:

Labuť veľká alebo labuť hrbozoba je druh z čeľade kačicovité. Nesúvisle sa vyskytuje v celej palearktíde.

Na Slovensku hniezdi najmä v západnej časti krajiny, hniezdenie alebo pravdepodobné hniezdenie bolo zistené v 25,40 % mapovacích kvadrátov,
zimovanie v 37,50 % mapovacích kvadrátov.

Opis Labuť veľká meria 145 – 160 cm[5][6] a váži 8 – 13 kg.[4] Samec aj samica sú v dospelosti čisto biele s čiernymi nohami. Zobák je červený s čiernym koreňom a špičkou. Pri koreni zobáka majú čierny hrbolček. Krk držia v tvare oblúka. Mláďatá sú sivé s modrými nohami a so zobákom mäsovej farby. Chýba im čierny hrbolček na koreni zobáka. Hlas Pískanie krídel letiacich labutí Okrem hlasu krídel počuť spev pinky obyčajnej, drozda plavého, drozda čierneho, hrdličky záhradnej a hlasy kohúta a glezga. Labuť veľká sa ozýva rôznymi chrápavými a syčavými zvukmi.Letiacej labuti vydávajú krídla pískavý zvuk. Výskyt a stav na Slovensku Pravidelne hniezdi na západnom Slovensku. Rozšírila sa od západu začiatkom 80-tych rokov. Na západnom Slovensku už v roku 1982 bolo známych 15 úspešných hniezdení. Postupne sa šírila smerom na východ. Na východnom Slovensku začala hniezdiť divá forma až v roku 1994 na Senianskych rybníkoch (krotká v roku 1986 v Spišskej Novej Vsi v mestskom parku). Zimuje na nezamŕzajúcich vodách a vodných tokoch. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 - 400, zimujúcich jedincov 300 - 700. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje výrazne narastajú o viac ako 50%. Stupeň ohrozenia S - majú vyhovujúci ochranársky status.[3] Biotop Labuť veľká hniezdi najmä na stojatých vodách ako sú rybníky a štrkoviská. Zimuje na nezamŕzajúcich stojatých vodách a na vodných tokoch ako sú Morava, Dunaj

Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Hornád, Topľa, Laborec a Latorica.[3]

Hniezdenie V 3. až 4. roku života vytvárajú trvalé páry. Na vodných plochách stavajú od konca apríla a v máji veľké hniezda. Samec prináša materiál a samica staviaa

Počas svadobných hier plávajú spolu s ohnutým krkom a nadvihnutými krídlami, samec ponára hlavu do vody a špliecha na seba vodu. Na 1 - 9 zelenkastých vajíčkach 

sedí iba samica. Samec stráži a keď sa samica vzdiali a zakryje vajíčka páperím , samec si sadá na hniezdo. Nezohrieva však vajíčka, lebo ich ani neodkryje. Inkubácia trvá 35 dní. Po vyliahnutí a obschnutí sa mláďatá pripoja k rodičom a plávajú s nimi. Večer sa vracajú na hniezdo a cez deň hľadajú úkryt pod krídlami a na chrbte samice. Potrava Živia sa rastlinami, mladými výhonkami, ktoré trhajú pri dne pomocou dlhých krkov. Mláďatá zbierajú rastlinnú potravu z hladiny, rodičia sú s nimi a vytrhávajú

rastliny z dna.

viac na https://sk.wikipedia.org/wiki/Labu%C5%A5_ve%C4%BEk%C3%A1